2.časť [Nová cesta, rozhodnutie]

16. července 2012 v 19:42 | Jane Amy Black |  Posledný Blackwhite
Zobudila som sa. Ešte trochu otrasená som si začala uvedomovať, čo sa stalo. Moje pocity boli zmiešané a smútok sa krížil s neistotou a bolesťou. Zatiaľ čo som sa zamýšľala, nevšimla som si, ža sa na mňa díva muž v maske. Prekvapene som vyskočila postele, no na moje nešťastie som tam asi o pár sekúnd opäť skončila.
"Tvoj organizmus nie je zvyknutý na také vyťaženie síl. Musíš počakť, kým sa jeho rytmus ustáli." muž to povedal neutrálnym tónom a díval sa niekde úplne inde.

Samozrejme, ja som sa nedala odbiť a pokúšala sa o to dookola. Znovu vstávala a padala. Teraz na mňa už uprene pozeral a vyzeral, že má už úplne rozmyslené, čo povie.
"Viem, že je to teraz ťažké a ta tejto situácie sa to bude aj blbo vysvetlovať..."usmial sa, teda aspoň sa to zdalo, keďže mal masku"...ale našťastie ti to nemusím vysvetlovať ja."


Vzdychla som si, čím som ho priviedla do zvláštneho napätia. Zatvorila som oči, zaťala päste a potom sa znovu pokúsila vyštverať na nohy. Obaja sme boli pripravený na pád. Zapojila som všetky bunky a čakala, že budem cítiť tvrdú zem po dopade. Ale ... neucítila som. Podarilo sa. Otvorila som oči.
"Som pripravená ísť ... ... "trochu som zauvažovala a s privretými očami vyhlásila"...kam to vlastne chceme ísť ?!"
Muž sa usmial a začal. "Najprv začnem tým, že sa predstavím. Som Hatake Kakashi."
Ešte stále sa usmieval.

"Predstaviť ?! Keď už poviete predstaviť, mohli by ste mi povedať viac ako len meno."
Kakashiho výraz sa zmenil a pravdepodobne mu preskočilo. Zatváril sa neprítomne. Myslím, že bol vážne prepracovaný, keď som do neho vrazila vankúšom, len dopadol na zem a pôsobil ako mŕtvola. Nechala som ho tak a vyšla som von z domu, ktorý už skoro nestál a ostalo z neho len pár zvyškov stien. Zahľadela som sa na nebo.
"Už nikdy nedopustím, aby sa niečo podobné stalo."povedala som potichu a päsťou zrútila kúsok steny po ruke.
"Som zvedavá kam má Kakashi so mnou namierené. Nech to bude kamkoľvek, ja som pripravená."mumlala som si len tak pre seba a neuvedomila som si, že som pomaly klesla k zemi a rýchlo zaspala.

***

Kakashi už bol hore a mieril priamo ku mne. Trochu zahanbený ma pristihol tu vonku.
"Prepáč, že som včera odpadol. Potreboval som oddych ... nabitý ... týždeň ..."trochu sa zasekával, ale nestihol dohovoriť, lebo som ho prerušila.
"Každý má občas únavné dni a byť tu tri týždne, to musí byť vyčerpávajúce až až."
Keď som zbadala jeho nehápavý výraz, dodala som. "No, vykrikovali ste to, keď ste boli mimo."
Kakashi prikývol a jeho tvárza zmenila.
"Ak si rozhodnutá a chceš ísť so mnou. Je čas aby sme začali s tréningom. Budeš v tíme s ..."
"Počkať ... tréning ... v tíme ? Ja budem s niekým v tíme ?" úplne ma zamrazilo. Nebola som zvyknutá na kolektívy a spoluprácu.

"Áno. Trojčlenný tím. Budem vás trénovať ja."
"A čo bude, keď tréning skončí ?"
Moja otázka ho očividne trochu zaskočila.
"Myslím, že je priskoro hovoriť o konci."
Tušila som, že z neho veľa informácií nedostanem, ale aj tak som bola trochu sklamaná. Napadla ma teda už iba jedna otázka, na ktorú som potrebovala odpoveď. "Kedy sa s nimi stretnem ?"
Kakashi mal tajomný pohľad, no odpovedal."Už vyrazili. Myslím, že ak nespomalia, tak tu bude prvý o päť minút a druhá príde po ňom o minútu neskôr."
Neviem čo ma vydesilo viac. To, že prídu užo chvíľku, alebo to, ža to on vie tak presne.

"Budúci tím 12."
Nechápala som, čo tým myslí. Tú poslednú vec, čo povedal som ignorovala a začala sa stresovať. Kto to môže byť ?! Podľa hodiniek zostáva minúta. Zmysly mi pracovali na plné obrátky. Hodinky tikali a vietor znervózňujúco šumel. Počula som tlkot našich sŕc a potom som zachytila kroky. Skoro som nadýchala. Kľučka na dverách - ktoré s prekvapením ostali aj so stenou bez škrabanca - sa posunula dolu. S nemým úžasom som sa dívala na osobu v dverách.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama