5.časť [Prekvapenie senseia]

25. července 2012 v 15:53 | Jane Amy Black |  Posledný Blackwhite
Nastalo ráno a my sme si dali záležať a prišli presne 5:30. Presne myslím doslova presne! Nevedeli sme, že nasleduje úmorné čakanie.
O jednu minútu: Vporiadku, veď kto okrem nás chodí presne. Ja som si len ticho nadávala, prečo sme ešte chvíľu nevydržali doma a nezahrali si karty.
O dvanásť minúť: U mňa a Niki-chan začína panika. Andrew len leží na tráve a s úsmevom nás pozoruje.
O pol hodiny: Andrew je ešte stále rozvalený, ale tento raz sa na nás rehoce. Niki-chan dookola behá, panikári a ja bežím za ňou v snahe ju chytiť. Niekoľkokrát spadla, lebo sa pošmykla a ja som skončila na nej.
O hodinu: K panikáreniu sa pridal aj Andrew, ale len tak, že si zobral ďalekohľad a trochu ustarosteným pohľadom premeriaval okolie. Nás dve radšej ani nespomínam.
Po pár minútach sa v diaľke zjavila postava.
"Konečne." odfrkol Andrew.



Kakashi pokračoval pomaličkou chôdzou k nám a čítal si knihu. Pocity paniky sa zmenili na zlosť a všetci sme sa vybrali k nemu. Keby sme na neho čakali, neviem, ako by to dopadlo. Kakashi nás zbadal a nasadil nevinný úsmev.
"Prepáčte, že meškám, ale začalo sa mi čikútať a tak som musel zistiť, kto ma spomína."
Naše zmetené tváre sa uprierali na Kakashiho.
"Kýchlo sa vám ..." Andrew na neho pozeral zmetene.
"...museli ste zistiť..." Niki-chan ani nebola schopná doplniť vetu, aby dávala zmysel. Po chvíľke čakania som to dokončila ja. " ...kto vás spomína ?!"
Pozreli sme sa na seba a potom nepochopený životom čumeli na Kakashiho.
"Nie je čas. Dnes si vyberiete oblečenie, ktoré vám bude pohodlné a aj praktické na tréning."
Stále sme ho nevnímali a len čumeli.


"Od nešného dňa ma budete oslovovať sensei, alebo Kakashi-sensei." čakal na našu reakciu, ale naše pohľady ostali nezmenené. Ubehlo desať minút ticha a Kakashi na nás len pozeral a čakal. Prvá sa prebrala Niki-chan.
"Oblečenie .... super! To bude bomba!" povedala a triasla sa od nadšenia. Keď sme s Andrewom nereagovali, drgla najprv do mňa a potom do neho.
Po mojom zobudení som prehodila niečo v zmysle: "Čo? Prečo ma drgáš? Jéj ... ty sa tešíš. Prečo sa tešíš?" zatriasla som hlavou. Andrew na tom nebol o nič lepšie. Po malom spamätaní sme mierili do obchodu. Boli tam prevažne normálne športové veci. Najprv išla do kabínky Niki-chan. Jej skúšanie bolo útrpné. Prešla si najmenej päť kombinácií s jedným kusom oblečenia. Asi po hodine sme našli jej vysnívanú komlet kombináciu. Obaja sme si na prahu smrti vydýchli.


Prišla som na rad ja. Trvala som na tom, že chcem ísť druhá. Zabila som menej času ako Niki-chan, ale zrovna málo ho nebolo. Niki-chan mi nenašla nič a ani Andrew nemal také šťastie. Nakoniec sa spolčili a vybrali niečo, čo sa páčilo obidvom. Konečne som sa dostala ku kombinácii, ktorá mi sedela.
Ako posledný išiel Andrew. Len sa porozhliadal a zobral pár vecí. Potom si ich vyskúšal a prikývol, že môže byť.
Kakashi nám to zaplatil a odišli sme. Začal náš prvý deň. Kakashi ... teda sensei nás vzal na lúku, ktorá bude naším cvičiskom.


"Začneme úplne od začiatku, ale preto, že ste z výnimočných klanov dúfam, že to pôjde rýchlo. Záleží hlavne na vašom odhodlaní." chvíľu počkal a čakal na naše otázky.
"Neviem ako to bude fungovať. Jediný ja tu mám aké také skúsenosti. Možno dievčatá nevedia ani to, čo je čakra."
"Prosím ?! Sž tak na tom nie sme, aby sme to nevedeli. Čo si myslíš?!" bola som nazúrená na Andrewa. Zase to robí, zase ostatných podraďuje pod seba.
"Toto si vyriešite večer." povedal sensei neoblomne a nechcel počuť žiadne výhovorky. "Teraz ideme precvičovať tok čakry."
"Tok čakry ?" ozvali sme sa s Niki-chan spýtavo.
"Možno viete, čo to je čakra. Ovládať ju, ale neviete." povedal ticho.
Možno mal pravdu..... Možno ....
"Vieme, či nevieme. Nie je to jedno. Ak viem a nesnažím sa je to horšie ako nevedieť. Ale keď neviem a snažím sa je to niekedy lepšie ako vedieť." povedala Niki-chan a s kamenným výrazom pozorovala Andrewa.
"Nepodceňuj ľudí, niekedy je tvoj odhad pravdivý. Občas sa ale môžeš zmýliť a v boji ťa to môže stáť život." vychŕlila som aj ja niečo zo seba, aby som ako jediná len tak nestála.

Andrew sa zamyslel.
"Dve dievčatá, ktoré nikdy nepoužívali čakru a o svojom klane nič nevedia. To bude zaujímavé."
Usmiali sme sa. Andrew uznal, že máme šancu a v nás sa prebudila iskra nádeje. Tréning sa mohol začať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama