4.časť [Zrodenie tímu 12]

20. července 2012 v 11:00 | Jane Amy Black |  Posledný Blackwhite
"Je to .... čítanie myšlienok."
Niki-chan a ja sme sa na seba pozreli s prikývli. Andrew ostal mierne zmetený.
"Nič iné na to nepoviete ?! Znie to tak, ako by ste to tušili." s privretými očami na nás pozeral.
"No vieš ..." začala som a zámerne to prenechala na Niki-chan.
"...my sme proste len ..." odplatila mi to a tiež nič viac, než to nepovedala.


Nakoniec sme obidve ostali ticho a vymieňali si ophľady, ktorá mu to povie. Po dlhom naliehaní, začala ona. "Zdal si sa nám iný, teda porovnaním s ostatnými ..."
"... a preto sme chceli zistiť, čo si zač, alebo čo tajíš. Trochu sme ťa sledovali ...."drgla som do Niki-chan.
" Au ... a ty si sa prezradil tým, že si na naše myšlienky občas reagoval." Niki-chan to ukončila a pozerala na mňa nenávistným pohľadom, ale aj tak sme si obe vydýchli. Našťastie sa nám to podarilo povedať s citom, aby sme mu neskrivili sebadôveru.
Andrew sa narovnal a teraz jeho výraz vyzeral nesmierne vážne.


"Klan Tamashi možno dokáže viac, ale je tu určité riziko ..."
Myslím, že nám to ani nechcel povedať a preto si to načasoval tak, že vo dverách akurát stál Kakashi.
"Neprišiel som narúšať vašu konverváciu. Súladnosť a pochopenie je dôležité vo všetkých tímoch. Každopádne som vám len prišiel oznámiť, že ráno vstávame o 5:30. Najprv si presťahujete najzákladnejšie veci do domu pri lúke. Ako vydíte, tu nie je vhodné ostať. Budte pripravení a čakajte pri začiatku lúky." hodil jeden zo svojich nevinných úsmevochkl a bol fuč.

Otrávene sme sa pozreli na miesto, kde sme ho naposledy videli. Niki-chan sa začala usmievať. Andrew a ja sme sa na ňu zmetení a plní očakávania čumeli. Vstala a naznačila, aby sme sa tiež vyštverali na nohy. Potom sme všetci zdvihli ruky k sebe v pozícii mušketierov.
"A od tejto chvíle a dnešného dňa ..." predniesla a keď sme všetci pochopili, čo od nás chce, sme všetci zvolali. "Sme tím 12!"
Niki-chan sa so mnou rozosmiala a Andrew sa len trochu usmieval. Zo zvedavosti sme sa potom len trochu popozerali po -Kakashim, ale keď po ňom nebolo ani stopy, nechali sme to tak.
Spolu sme sa zhodli, že si rozložíme spacáky a pomaly pôjdeme spať. Andrew nám v "posteliach" pripomenul jednu vec, ktorá zatiaľ ostala nespomenutá.
"Nie som si istý tým, či som na tom rovnako ako vy. Mňa našiel Kakashi počas útoku ... nejakého muža."
Niki-chan prikývla hlavou. "Áno. Aj u mňa to bolo tak. Kto vie čo by sa stalo, keby tam niekto okrem mňa bol a Kakashi by neprišiel včas."
Obaja sa pozreli na mňa a čakali na moju vatriantu, či bola tiež rovnaká. Dívala som sa do zeme.
"Myslím, že keby prišiel neskôr a ... neboli by ste tam len vy, stalo by sa vám presne to, čo mne. Ostatní by to neprežili."
Až teraz si začali pozerať zdemolovaný dom a jeho pozostatky.
"To on ?" spýtal sa Andrew.
"Nie to som bola ja." odpovedala som chladne a až neprirodzene pokojne. Oboch z môjho pohľadu a hlavne tónu mrazilo. Andrew pokračoval.
"A kto bol pri útoku ?"
"Moji rodičia."

Oľutoval svoju otázku. Vedel, že keby to teraz začal omieľať s ospravedlňovaním, skôr by to zhoršil. Už nikto nepovedal ani slovo. Všeti boli nad tým zamyslený, ale ja som sa odpútala od tej témy a rozmýšľala nad tým, čo pre nás zajtra pripravil Kakashi. Takto sme zaspali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama