3.časť [Príbeh klanu Tamashi]

18. července 2012 v 8:43 | Jane Amy Black |  Posledný Blackwhite
Bol to Andrew. Môj spolužiak, ktorý sa mi páčil. Nevyzeral o nič menej prekvapený. Obaja sme na seba bez akéhokoľkej pohybu hľadeli. Hodiny bili tak pomaly a ja som si želala, aby to nejako prefrčalo. Samozrejme, prešlo sotva 60 sekúnd. Trochu sme sa spamätali a Andrew uhol, lebo do miestnosti vošla posledná členka tímu. Andrew sa postavil vedľa mňa a ešte viac nechápavo sme hľadeli na našu ďalšiu spolužiačku a moju nejlepšiu kamarátku. Kakashi odišiel z miestnosti a ja by som ho za to s radosťou udusila. Stále sme na seba hľadeli ako degenerovaní. Potom som si vyjasnila hlavu. Je čas ísť novou cestou. Je načase byť úprimná. Vyjadriť svoj názor. Nadýchla som sa, pozrela na Niki-chan a potom sa odhodlala pozrieť na Andrewa. Už už som niečo išla povedať a tí dvaja sa na mňa s nádejou pozreli .... ale nič zo mňa nevyšlo.
"Chcela si niečo povedať ?" ozval sa Andrew.



Asi desaťkrát som sa nadýchla a potom tvrdo zaťala päste. Stačí ! Už sa konečne musím vyjadriť.
"Áno. Vlastne hej."povedala som zahryzla si do pery a rozmýšľala ako začať.
Po pár sekundovej pauze som odhodlane spustila.
"Je zvláštne, dokonca až neuveriteľné, že sme sa tu stretli práve my. Teraz je čas, aby sme boli úprimní. Budeme predsa jeden tím. Navrhujem, aby sme začali tým, že si povieme, ako sme sa sem vlastne dostali."
Niki-chan sa na mňa pozrela a mrkla na mňa. Aj ona bola prekvapená, že som sa nakoniec predsa len odvážila. Konečne. Andrew sa na mňa tiež pozeral a vyzeral zaujato.

"Tak ja začnem."pozrel na mňa a ja som sa trochu začervenala.
"Narozdiel od vás, ja viem všetko o tom kto som a o tom od kiaľ pochádzam. V podstate viem skoro všetky podrobnosti. Ale ani ja som nevedel, že budem v tíme s vami a že sa stretnem s Kakashi-sanom. Pochádzam z klanu Tamashi."
Pozerali sme na neho z vyvalenými očami a po uplynutí desiatich minút, som sa ozvala.
"Čím je výnimočný tvoj klan ?"
"Čím ?!"
Nestihol mi to ani vysvetliť, lebo sa do toho pýtania vrhla aj Niki-chan.
"Čo sa stalo s tvojím klanom Tamashi ?"
Andrew sa trochu mykol, keď sme na neho vrhali toľko otázok. Potom sa ale pousmial, myslieť na našu neodbitnosť a začal.
"Som posledný z klanu. Mám šťastie, že ešte žijem. Moji rodičia položili život a mňa zachránili, alebo aspoň chceli zachrániť klan. Klan Tamashi iba vznikol a už bol zničený."
Obe sme sa neho pozerali a prežívali bolesť s ním. Chvíľu sme tak všetci trpeli, ale našťastie to ticho Andrew prerušil a pokračoval.
"V podstate o nás vie len pár ľudí. Boli sme silnou zbraňou a tak nás zničili, než by sme mohli niekoho ohroziť."
"Ako vás mohli zničiť, keď hovoríš, že ste boli silní ?"
"Boli sme silní, ale naše schopnosti vtedy boli len vo vývine. Neboli sme taký silní, aby sme zvládli prekonať útok jednotky. Preto rodičia rozreli pri mojej obrane."
Andrew vyzeral ako troska, ktorá sa práve ide zosypať. Vedela som aký je to pocit. Keď už som sa dnes tak otvorila, nemohla som ho teraz nechať tak. Položila som mu ruku na plece.
"Si výnimočný. Vedeli to tvoji rodičia a vieš to aj ty. Čo by sme robili my dve, keby si sa nám tu nervovo zrútil ?" usmiala som sa.

Andrew vyzeral ešte viac dezorientovane.
"Vedel som, že sa nerada vyjadruješ a skrývaš svoje pocity. Nikdy som však nemyslel, že sa raz otvoríš a povieš mi práve toto."
Pozrel na mňa a jeho tvár sa vrátila k úsmevu a potom dodal.
"Nevydržali ... ja sa nechystám zrútiť."
Na toto som už nič nepovedala. Niki-chan neplánovala zostať pozadu a pridala sa k nám.
"Len aby."
Všetci sme sa pozerali na oblohu a užívali si chvíle ticha, ktoré prerušila Niki-chan.
"Nechcem byť krutá, ale na niečo si zabudol." pozerala na Andrewa s privretými očami.
"Hmmmm...." ani sa na ňu nepozrel a ďalej pozeral na nočnú oblohu.
Niki-chan začala zúriť. Andrew sa ani nenazdal a po chvíli ticha mu jednu vrazila. Niki-chan mala smrtonostný pohľad a Andrew opakoval svoje dezorientované ksichty. Áno, mám Andrewa rada, ale toto vážne potrebovalo odfotiť. Skoro som sa smiala, keď som pozerala na Andrewa a jeho ... tvár. Vôbec to nečakal. Nie dnes, nie teraz, nie od nej.


"Za čo to bolo ?"
"No... vieš pri tom tvojom rozprávaní si zabudol povedať, kvôli akej zvláštne schopnosti chceli klan Tamashi zničiť. A potom si ma ingoroval, tak mi praskli nervy."
Nervózne na neho pozerala. Aj ona bola prekvapená, že mu vrazila.
"No, zabudol som povedať. Že je to výnimočné a u mňa vyvinuté najdokonalejšie. Moji starí rodičia mali len náznaky tej moci. Moji rodičia to už mali vyvinutejšie viac, ale úprimne žiadna sláva. Ja ju ešte poriadne neviem ovládať."
Na Andrewovo nešťastie si to veľmi u Niki-chan nezlepšil a znovu jej pukli nervy. Teraz na to doplatila druhá strana tváre. Hoci Andrew chodil na karate, proti Niki-chan to nič nezmôže.

"Pardón, pardón zase mi to ušlo. Mohol by si prosím už zo seba dostať, čo to bola za shopnosť?"
"Nemohla si povedať skôr, že chceš vedieť práve toto ?!" trochu sa upokojil a narovnal.
Horeli sme zvedavosťou. Andrew otvoril ústa a konečne zo to zo seba vydal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hanako Uchiha Hyuuga | Web | 18. července 2012 v 10:59 | Reagovat

ahoj, kdysi sis u nás objednala průkazku do sasukeho fan klubu tak už ji máš hotovou, sorry, že to píšu jako reklamu, ale nenašla jsem nic na reklamy :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama