3.časť (Michelle)

20. června 2012 v 22:02 | Jane Amy Black |  Jam-story

Volám sa Michelle. Ja viem, je to blbé meno ale je moje a ja si ho chránim zubami nechtami. Som shinigami s kosou a môj bankai pohlcuje silu súpera. To znamená, že keďže som silná a môj bankai pohltí tvoju silu (nech je akákoľvek veľká), ja zosilniem, tvoja sila mi zostáva navždy a porazím ťa. Som nebezpečný super. Teraz som poskakovala po šibnutej Karakure a hľadala hollowa ktorého by som zabila, keď som to zacítila. Čudnú zmenu v ovzduší. Ok, začnem od začiatku...
...



Asi desiaty raz som v tento deň čumela do zrkadla. Stále ten istý trinásťročný ksicht, okrúhla tvar, červené vlasy, zamračený vyraz. Hnedé oči hľadeli podráždene.
Ozvalo sa klopanie na dvere a mužský hlas oznámil: "Podkapitán Michelle, volá vás kapitán Byakuya."
Vzdychla som si. Včera som oslávila (haha) štrnáste narodky a ksicht aj výzor mi ostal taký istý. Prekliata nesmrteľnosť. Po čase sa vám to zunuje. Vzdychla som si a vybrala som sa do našej kancelárie. Byakuya sedel na stoličke a netrpezlivo vyklopkával nejaký rytmus.
Keď som vošla, zdvihol zrak, vydýchol si a hneď bez úvodu spustil: "Karakuru zase niečo napadlo. Musíš tam ísť a zničiť to, zabilo to už štyroch shinigamiov."
Cítila som ako sa mi rozžiarila tvar: "Konečne nejaké dobrodružstvo? Beriem!"
"Môžeš ísť," prepustil ma Byakuya a ja som radostne vyskočila z kancelárie. Bežala som po chodbe, keď vtom som narazila do niekoho.
"Hey!" zvolali sme naraz. Pozrela som na obeť môjho behu a strhla som sa. Hitsugaya. Kapitán. Dopekla toho si nechcem pohnevať (zatiaľ), možno s ním je sranda! V Seireitei som ešte len rok a zažila som ešte len výcvik. Shinigami som chcela byt len preto, že to znamená dobrodružstvo a čírou náhodou ma nazvali géniom keď som po mesiaci výcviku vyvolala jeden z najmocnejších bankaiov v Soul Society. Kapitán na mňa len vyjavene kukal.
"Podkapitán Michelle?" pýtal sa. Prikývla som.
"Rád ťa spoznávam. Práve som šiel za tebou. Asi ale máš prácu tak ťa nebudem rušiť. V každom prípade keď budeš mať voľno, príď do kancelárie že som ťa volal. A Matsumoto si nevšímaj, ta si bude myslieť.... len si ju nevšímaj."
Prikývla som so slovami: "Tiež ťa rada spoznávam. Prídem keď zabijem tu potvoru." Kapitán bol tiež považovaný za génia, aj keď vyzeral na 15, nevedela som, koľko mal v skutočnosti. Bol zlatý, aj keď ja by som nechcela peroxidové vlasy...
Zdalo sa že sa zarazil keď som mu tykala, tak som rýchlo povedala: "Úctu k starším neprechovávam a aj keď si nadriadený, vyzeráš na 15 tak prečo ti vykať? Mohol by si ma dať vyhodiť, ale starík Yamamoto sa ma nebude chcieť zbaviť za takú hlúposť, som príliš mocná. Tak sa s tým zmier. Nebóój sa zvládol to aj Byakuya, zvládneš aj ty." Potom som ho nechala za sebou a bežala som ku bráne ešte kým ju zatvoria. Akosi som nemala rada, keď som musela používať silu. Často som si z niekoho robila srandu, lebo si myslel aký je inteligentný a potom prišlo 13ročné decko a prekabátilo ho.. bola to zábava. Brána bola našťastie otvorená a tak som v kľude mohla prejsť. V Karakure bolo prvý raz za môj život zamračené. Bola som tu ešte len 4-krat, ale nikdy sa mi to tu nepáčilo, môj zanpakutou tu chcel všetko vysať a ja som musela vynaložiť všetku silu vôle aby som ho udržala. A tak som sa ocitla, poskakujúc v Karakure, hľadajúc hollowa, ako som cítila niečo čudné. Bežala som za tým a zrazu som zbadala hollowa ako beží do nejakého čudného priechodu. Nebolo to Ueco Mundo a tak som bola zvedavá. Nechala som ho chvíľu ísť predo mnou a vošla som do brány. Zoskočila som v úplne inom svete, Tenshi prestala besniť a ja som už len vbehla do nejakej ulice a sekla som po hollowovi. Bol škaredý ako každý iný a zmizol krásne rychlučko a bez stopy. Vôbec som nechápala, ako mohlo to nemehlo zabiť 4-och shinigami. Bola som sklamaná! Ja som čakala zábavu!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama